V jeden deň, keď mal chlapec voľno, sedel v mestskom parku, a už nevládal pokračovať v tomto živote. Potreboval si aspoň na minútu oddýchnuť kým urobí ďaľšie rozhodnutie v jeho živote. Nechal svoju myseľ byť, dovolil si pustiť všetko svoje utrpenie bokom. Len na malú chvíľku. Nevedel čo sa stane. Keď vypol myseľ a celostne vyčerpaní len tak sedel, v tom okamihu sa mu otvoril nový svet. Bol to nový stav vedomia, ktorý dovtedy nepoznal. Zrazu cítil pokoj, videl, že z utrpenia vedie cesta. V tej chvíli na lavičke v parku bola táto cesta nejasná, ale v jednom si bol istý. Jeho vnútorný hlas prehovoril odvážne: ”Od teraz si budem len ja zodpovedný za svoje rozhodnutia a už nebudem žiť život v roli obete. Od teraz si verím, že nájdem cestu späť z tejto tmy do ktorej som sa dostal. Viem, že cesta existuje, lebo videl som seba mimo tmy, a nebol to sen, bola to akoby správa tam zhora, ktorú mi povedal môj vnútorný hlas. Budem trpezlivý, ale dokážem to, verím, že sa to dá.” Mladý muž zasadil nové semiačka vo svojom takmer stratenom živote. (Tu sa udiaľ prvý veľký životný pohyb - MOVE). Semienka nádeje, sebelásky a sebepoznávania boli zasadené. V priebehu niekoľkých mesiacov mu nová nádej dodávala energiu na potrebné zmeny, ktoré realizoval. Dovolil si investovať do seba a prvý krát v živote to nebolo do materiálnej veci, ale do sebarozvoja. V tom aj pokračoval. Začal sa vzdelávať, venoval viac pozornosti svojim myšlienkam, venoval si dostatok času v prírode, dostatok ticha, odpočinku, cvičenia, zdravej stravy, vody, niekedy len tak ležal a viedol nahlas vnútorný dialóg ako keď bol dieťa. Na jeho novej životnej ceste raz stúpal hore, potom zase klesol o krok dole. Ale isté bolo, že kvalita jeho života sa zlepšovala a on sa zase tešil zo života, v ktorom sa začal učiť byť sám sebou. Jeho cesta sebapoznania je kapitola sama o sebe a zaslúži si osobitný príbeh. Tento príbeh však pokračuje.

Po necelých dvoch rokoch si našiel priateľku, ktorá sa stala jeho životnou láskou. Po dvoch rokoch mu partnerka oznámila, že je tehotná. Bola to jedna z 2 najväčších životných zmien v jeho živote. Jeho vnútorný hlas povedal: „Staneš sa otcom, aké úžasné a vzrušujúce…ale hneď za tým nasledovalo...ako môžeš byť dobrým otcom pre svoje dieťa, keď stále v sebe skrývaš veľa osobných sračiek,bolestí, proste nevyriešených a nepochopených vecí?“ Kolená sa mu rozklepali, ale vedel, že to je pravda, vedel, že ako budúci otec bude musieť ešte intenzívnejšie hľadať pravdu, a pracovať na sebe aby sa stával  každý deň lepším otcom a človekom. Ale hlas prichádzajúci z hlavy sa cítil byť v ohrození a tak tiež sebavedome prehovoril: „Všetko je v poriadku, to je nezmysel, že by si nebol dobrým otcom, veď sa tešíš, všetko bude ako má byť, netreba sa vŕtať zbytočne v nepoznanom, stojí to veľa času a energie, ten čas sa dá využiť aj ináč”. Ego a myseľ podporovali túto myšlienku, chceli zachovať vnútorný hlas, intuíciu v tichosti.

Ale keďže mladý muž už nadobudol prvé zrnko múdrosti, vďaka minulosti, ktorú zažil a prežil, vedel, že bude zodpovedný za novú ľudskú bytosť, za nového ducha, dušu, ktoré čoskoro privíta na tomto svete. Jeho vnútorný hlas zosilnel a prvýkrát v živote našiel silu povedať: “Teraz ma myseľ a ego budú rešpektovať”. A pokračoval vnútorným hlasom: „Chlapče, budeš na sebe pracovať, dovolíš si objavovať pravdu a liečiť sa z klamstiev, ktorými si bol tak dlho obklopený”. Toto bol čas, keď si dovolil vytvoriť ďaľší POHYB vo svojom vnútornom svete, aby sa transformoval - STAL SA lepším, zdravším, šťastnejším, silnejším.

V deň, keď sa stal otcom, si uvedomil, že táto životná skúsenosť presiahla akékoľvek jeho očakávania. Príchod novej duše, jeho syna do náruče matky a otca bolo niečím posvätným, slovami snáď ťažko opísateľným. Otec si však uvedomil, že ak chce mať so synom blízky vzťah, potrebuje mať jeho vnútorný svet otvorený aj pre svojho syna. Nechcel hrať pred synom divadielko v roli otca a hrať sa na niekoho kým v skutočnosti nie je. Vedel, že len ak bude k synovi úprimný, a ostane v roli seba samého…pôjde synovi dobrým príkladom. A tak vedel, kedže mal stále dosť nedostatkov, že niet inej cesty ako pracovať na sebe, odhaľovať nové pravdy o sebe. Cítil, že len tak bude jeho otcovské srdce naplnené. S týmto nastavením mysle a srdca sa dostal do fázy, v ktorej si otcovstvo naozaj začal užívať.  Každý deň sa TEŠIL z toho, že dieťa prosperuje na fyzickej a duchovnej úrovni, ako sa stáva milujúcim človekom a slobodnou bytosťou. A zároveň život mu prinášal do cesty nové skúsenosti, ktoré ho formovali.